O nás

Tvorivé okienko by ADU

30. august 2011 at 13:02 | BiBi
Už neviem kedy presne to bolo, ale pred určitým časom nám ADU spravila niekoľko prekvapení. ADU je veľmi kreatívna a to sa týka aj vo výmysloch darčekov. Aj pre nás vyrobila niekoľko z vlastnoručnej dielne. Jej výtvory stoja za to, no a keďže sa týkajú Hot Guyov, dovoľujeme si ich pridať aj na náš blog, a tak sa podeliť s vami o tieto umelecké výtvory.
Článok som nazvala Tvorivým okienkom, pretože nevylučujem, že s takýmto názvom ešte niekedy pribudne nejaký článok. Či už bude autorkou ADU (ona je v tvorení majster, takže sa ešte určite môžme na niečo tešiť) ja, alebo oFF.
A teraz už k tým výtvorom...

Na prvom obrázku nakreslila a namaľovala ADU hlavné postavy z anime seriálu Death Note - Ryuzakiho a Lighta.
Na druhom sú naši hrdinovia, Tobey Maguire ako Spiderman, Johnny Depp ako Jack Sparrow a Heath Ledger ako Joker.
Ďalej vám predstavujem niečo úžasné a to bábiku (na prvom obrázku nakresleného) Ryuzakiho! Jednoducho skvelé... kebyže je takýchto kusov viac, môžu ísť rovno do predaja...

Stretnutie s Pycom

31. july 2011 at 13:02 | BiBi
Rozhodla som sa, že aj do písania tohto článku sa budem činiť ja. Pred týždňom sa konal letný hudobný festival a my sme na ňom nemohli chýbať. Program nebol ohromujúci, no skupiny ako Gladiátor, IMT Smile, Horkíže slíže a superstárista Lukáš Adamec (ktorý spieva v skupine Siempre) nás vytiahli z domu, aby sme si kúpili lístky.
Tohto ročné letné počasie sa skôr podobá na bláznivý Apríl alebo Október, kedy sa spoza oblakov smeje už len zubaté Slnko. Raz je teplo a potom príde obdobie dažďov, ktoré nie a nie prestať. Toto obdobie nesklamalo a aj počas festivalu nám zvraštilo na čele pár vrások. Nejdem sa ale už sťažovať na niečo, o čom vlastne všetci vieme. Takže by som tu mudrovala s ničím novým. Prehupnem sa však k podstate toho všetkého.
Už v názve stojí ,,Stretnutie s Pycom". Viete, stretnutie s Pycom nás vážne dlho hrialo, hreje a ešte asi aj bude hriať pri srdci a my nebudeme nadávať na drahé vstupenky festivalu, na ktorom, ako som už spomínala, nebolo veľa zaujímavých a hlavne nových skupín. (Keby pozvali Team, ani by sme nemukli.) Okrem toho sme skákali v blate a na pršiplášte šialene dopadal dážď. Nálada nebola zlá, ale po Stretnutí s Pycom sa badateľne zlepšila.

Neušla som na Floridu ani neležím v nemocnici s dolámanými rebrami

13. july 2011 at 17:10 | ADU
Cítim sa byť povinná ozvať sa všetkým skvelým ľuďom, ktorých poznám prostredníctvom tohto blogu a aj jeho návštevníkom a priaznivcom. Určite viete, že tento blog aj s Bibss a oFF zbožňujeme a nie je nám ľahostajné, keď to tu pustne, lebo sa ani jedna nevie dopracovať k tomu, aby napísala nejaký článok...
Ja si však stále hovorím, že blog je hlavne zábava a moje hobby a nemienim ho vnímať ako povinnosť. Tak aspoň viete, že keď sa tu dlho neukážem, asi sa práve vo svojom živote nenudím :D
To však neznamená, že by mi blog prestal chýbať alebo by som už nemala nápady na nové články (to sa snáď ani nemôže stať). Takže ja si budem blog radšej užívať striedmymi dúškami, aby sa nestalo, že sa mi zunuje.
Teraz ma znova pochytilo blogové nadšenie, tak sa mi hádam aj niečo podarí zbúchať a pridať. Určite nezabudnem navšítiť aj všetky vaše blogy. - ja tak radapíšem komentáre! Dúfam, že si leto užívate aspoň tak ako ja! Čo mám nové? Ostrihala ma spolužiačka na celkom krátko!! Nie, ona nezvykne strihať ľudí - predo mnou strihala len svojho psa. To bola útecha.
Tak ja zase padám

Nekrič na mňa, aj tak nepočujem

26. may 2011 at 21:08 | ADU

Tiež si myslíte (ide to dnes zo mňa ako čokoládová zmrzlina z bielych nohavíc, ale ja nakoniec poviem, čo chcem povedať... možno), že keď vás má niekto rád, vy ho nemôžete nenávidieť. Pokiaľ tú lásku myslí úprimne a je ju cítiť. Aj keď nie vždy je asi možné oplatiť mu ten istý druh lásky, ale jednoducho nejde danú osobu nenávidieť aj keby ste na to mali veľa dôvodov.
To som dnes pochopila, keď som konečne dopozerala druhú sériu The Vampire Diaries. Keďže som neplánovane ochorela, mala som kus času. Veď už aj bolo načase. Každý okolo mňa o tom hovoril a ja som bola ako už býva u mňa zvykom - pekne mimo. Tak som to dnes konečne napravila. Keďže som asi pred mesiacom alebo kedy skončila na nejakej 17. časti a dala som si pauzu, pretože ma rozčuľovalo, že na ďalšiu časť musím čakať ďalší týždeň. A kým to ešte nahodili na stránku a napísali titulky, no vždy to trochu trvá. Tak som na to radšej nedobrovoľne zabudla na určitý čas a zvyšné časti zhltla za dnešok. Keďže každá časť sa končí tak napínavo, asi by som umrela, keby som sa všetko nedozvedela naraz. A aj tak to skončilo dosť neurčito... len toľko prezradím, pokiaľ je ešte niekto taký opozdený ako ja a nestihol to dopozerať do konca. No pokiaľ je pravda, že bude aj tretia séria (za čo sa modlím), už teraz sa neviem dočkať. Aj keď by som si priala, aby si Ian zahral aj v nejakom nadupanom filme. Aj keď je pravda, že mňa na ňom baví najmä to, ako stvárňuje charakter Damona, čo je neskutočne príťažlivé a okrem iného aj sympatické asi polovici žien na tejto zemeguli a možno aj ufónky šalejú. Aj keď má len dve oči a dve ruky... Myslím Damon. A okrem toho je fajn, že je s ním tak veľa 40 minútových dielov. Nejaký 1,5 hodinový film by ma asi neuspokojil. Hovorím vám z duše? No to je odo mňa asi všetko. V dohľadnom čase na tomto blogu určite čakajte nejaké články o mojich aktuálnych najviac miláčikoch - Ianovi/Damonovi, Ondřejovi Pavelcovi, možno aj nejaký Xavier Samuel a Jakey Gyllenhaal a James Franco a Robert Pattinson a Johnny Depp a Jarko Halák a Cam Gigandet, a Jackson Rathbone a no viete..... radšej som ticho

Takto my fandíme hokeju!

26. april 2011 at 11:23 | ADU
A takto ma dojali moje drahé sesterničky, až som si nemohla odpustiť hodiť sem článok týkajúci sa aktuálneho designu. Ja som totálne dojatá. Verím, že aj vy... Tak čo, aj vy idete fandiť srdcom s vlajkou v ruke? To nevadí, že len pred telkou.. my takisto.
P.S. Tesne pred začiatkom šampionátu vás tu bude ešte čakať špeciál, tzv. sprievodca majstrovstvami.

Čo vy na to?

23. april 2011 at 8:38 | ADU
Zdravaste) Ja len že...no. Ako začať? Keďže máme slovenčinárku takú, ako máme a to jest - že nás toho veľa nenaučí a čo sa naučím sama, do dvoch týždňov aj zabudnem (čiže si už nepamätám ani meno toho autora, o ktorom sme sa učili, že začal tvoriť pod vplyvom svojej matky, učiteľa slovenčiny a básní Sládkoviča, ale celkom sa mi to teraz hodí ako drobná súvislosť. Ak mi stále nerozumiete, nevadí. Ide o to, že pod istým nenápadným vplyvom mojej bývalej spolužiačky, ktorá začala písať básne (a to vážne úžasné!) a motivácii mojich súčastných SB Mitchie a Alex, ktoré píšu geniálne pokračovanie ešte geniálnejšej poviedky, som aj ja po dlhšej odmlke dostala chuť opäť čosi napísať. Negarantujem, že to aj dokončím, ale v podstate by som chcela len pokračovať vo svojej nedopísanej poviedke Už veľa času neostáva a v niesť do vás trocha tieňu, hehe. Ide len o to, či by to mal aj kto čítať. Ja viem, som hrozná!!! Ale veľmi mi záleží na vašich názoroch a ohlasoch a ja viem, že toho máte veľa, ale ja sľubujem, že viac ako jednu časť za týždeň by som nepridala... A inak sa mám fajn - chodím sa voziť na kolieskových korčuliach a snažím sa byt čo najviac na vzduchu. Zobrala som si príklad od Nine, ktorej to vraj pomáha pred skúškami (teda keď sa hýbe) a ja mám teraz pocit, že mi tiež prospieva, keď si vyvetrám hlavu a učeniu sa venujem len vo voľnom čase :D

Something new about me

9. january 2011 at 17:02 | ADU
HotGuys
Dnes začnem tými technickými záležitosťami: Ako ste si mohli všimnúť, preladila som blog do angličtiny. Tým, čo si to ešte nevšimli, dávam poslednú šancu. To však nie je (nejak ťažko zo mňa dnes lezú slová) až také podstatné, len som dúfala, že vám to možno napomôže vo výučbe cudzieho jazyka, haha. Nechcem byť veľká Angličanka, ale podľa mňa je angličtina cool a mám k nej kladné vzťahy.
Ešte som chcela pre istotu vysvetliť to s tým Orlandom, hoci je to viditeľné pod záhlavím ↑ no len som vás chcela ešte raz varovať , že sa asi nezastavím, pokiaľ nepridám všetky jeho photoshhooty a je ich naozaj veľa! No ako som už spomínala, máme ho rady a v poslednom čase obzvlášť, takže ak vás už budú tie fotky nudiť, stačí do komentára k fotkám napísať, že je sexi , my už to pochopíme..
 A ešte raz som chcela svetu povedať, že aj mne sa páči náš nový design! A bude tu kraľovať dosť dlho, dúfam... Lebo baby vedia, ako ma potešiť a hoci som na ňom ani prstom nepohla, som naň hrdá!

Nový design

29. december 2010 at 11:39 | BiBi
Zdravím vás ľudkovia.
Prihováram sa k vám, pretože ako ste si už určite všimli, nahodili sme na náš blog nový design. Pôvodne tu mal byť nahodený už niekedy v Októbri - vtedy mala ADU narodeniny, a toto mal byť darček od nás - pre ňu. Nuž, ale akosi to naša hlavná designérka oFFina nestíhala...
Prešlo niekoľko mesiacov, prišli prázdniny a aj ďalší problémik, prečo ho oFF nemohla dokončiť. Musí sa učiť na skúšky. A tak som sa toho chopila ja. Spoločne sme sa dohodli, že ho zladíme do zimnej snehovej nálady. Chlapcov sme vyberali podľa rebríčku, ktorý kedysi zostavila ADU - jej 10 objektov záujmu. (Vybrali sme ôsmich.) Ja som ho potom dokončila, ona mi ho pomohla nastaviť... Je to naša spoločná práca, náš darček pre ADU a všetkých, ktorým sa aspoň trošku páči... :)
ADU design

Veselé a pokojné Vianoce!

24. december 2010 at 16:22 | ADU & BiBi & oFF
Vianočné prianie
oFF: Za celé osadenstvo blogu HotGuys Vám zo srdca prajem radostné prežitie vianočných sviatkov. Aby boli plné lásky a pokoja a aby ste si čo-to pekné našli aj pod vianočným stromčekom. :) Popritom všetkom nezabúdajte ani na našich hot guys-ov a občas si zapnite telku alebo pustite nejaký pekný filmík na DVD-čku, určite to umocní čarovnú atmosféru. Ak si neviete vybrať z programovej ponuky televízií, odkazujem Vás na TV tipy našej ADU.

A tutok hore, čo vidíte, je sladký počin našej Adušky. Geniálne, čo poviete? Úplne nás ním odzbrojila. Johnnyho a Heatha nám podarovala, za to jej ešte raz veľmi pekne ďakujeme! Úžasný darček, ADU! Ľúbime Ťa! :)

Holá!

3. november 2010 at 18:17 | ADU
Chris Martin
Po veľmi dlhej dobe som na vás znova dostala chuť, rovnako ako na článok takéhoto typu! (obľúbila som si výkričníky)
To viete, keď tu človek dlhší čas nepáchne, nadobudne pocit, ako mu je bez internetu dobre, ale potom, keď sa sem náhodne staví, uvedomí si, ako mu tu všetko chýbalo - hlavne teda vy! a má chuť niečo s tým spraviť... tak sa vám hlásim aspoň takto, keďže nemám záruku, či sa mi bude chcieť aj naďalej.
Len vám poviem, že som znova začala aktívnejšie písať svoju knihu, takže ostatné veci viac-menej zanedbávam, ale tak to už chodí. Proste som zas dostala takú chuť poriadne sa vyzúriť na písaní, a tak som to využila na zdrape, ktorý píšem niekoľko rokov a plánujem ho vidať (nečakajte nič veľkolepé) ja sama som to zhodnotila tak: Ja neviem, asi to bude oničom!, s tak šialeným výrazom, že som Bibs aj oFF ihneď rozosmiala s akou vážnosťou som to vyslovila...
Ďalej som sa pustila do čítania The Host od Stepenie Meyer a poviem vám, ona vôbec nie je zlá spisovateľka! Teda to je jasné, ale táto kniha dokazuje, že má dostatok fantázie na ďalšie a ďalšie celkom odlišné príbehy a ja ju v tom tak obdivujem! A súhlasím s ňou v tom, že na každom príbehu je najkrajšia láska! Lebo je! Aj na Willieho skaze! Láska Willieho ku kuchárke alebo k jeho smrtiacim nástrojom či kosačke... Lebo som dočítala Harry Pottera 6 a na ďalšiu časť si budem musieť ešte počkať, neviem, asi zájdem fakt do tej knižnice. Áno, aj ja sa teším do kina! Nasáčkujeme sa tam celá rodinka!   
Viete, keby som chcela, tak by som toho napísala naozaj veľa, ale ja si myslím, že pre dnešok stačí. Akurád tak rozmýšľam, aké články mám pridať, tak mi povedzte vy, čo chcete? Na čo máte momentálne chuť alebo presnejšie na koho?
Ľúbim vás (láska je dôležitá a potrebná, veľmi)

Čo nového (-)

30. september 2010 at 18:24 | ADU
HotGuysZdravím,
sedím tu a počúvam Slipknot na odporúčanie Alex.... (len aby ste si ma vedeli predstaviť... a mám tepláky!) :L

Prišla som aj na to, že avatary s Gassom sú krajšie, ako tie so mnou,,, :D, takže sa teraz utešujte na mojom osobnom pokušení.

Je zvláštne, že odkedy si robím vodičák (na motorku), všetko ohľadom diania na ceste beriem akosi inak! Viete, keď prechádzam na druhú stranu uvedomujem si, či by som ako vodič mala prednosť, snažím sa rozpoznať dopravné značky a keď idem nebodaj v aute, uvedomujem si mnoho pravidiel a javov, ktoré som doteraz ignorovala. Už sa teším, keď budem aj ja prispievať k znečisťovaniu ovzdušia (snáď ten malý skútrik toho zas tak veľa nenačmudí)... a jasné, že vás potom zveziem! 

Hovorím si, že môj život je akčný! Ide však skôr o maléry, než o scénky ako vystrihnuté z akčného filmu... skôr by som to prirovnala k ejakému psycho filmu alebo trileru, no nejdem to tu veľmi konkretizovať, keď chcete spýtajte sa ma na maili alebo na FBK, len vám poviem, že už som sa aj na vlastnej koži presvedčila, aký vie byť internet škodlivý a nebezpečný, takže som asi o trochu opatrnejšia! S touto stránkou to však asi nemá nič spoločné (jasné, že aj naďalej tu nebudem uvádzať svoje priezvisko alebo tel. číslo), ale keby to malo nejak ohroziť moje pôsobenie na tomto blogu, no nie! Nedopustím, aby sa tomuto blogu niečo stalo! Ľúbim ho viac než vlastný život!
A asi si spomínate, ako som vám spomínala, že som mala potiaže s uchom. To bola ďalšia nepríjená situácia, keďže som na pravé ucho vôbec nepočula a navyše som začala mať problémy s rovnováhou a sústredením (vraj zlyhanie vnútorného ucha), no mám hlavne pre seba dobrú správu! Lekárka mi povedala, že zázraky sa dejú a ja som ten jeden z mála! Keďže ma všetci strašili, že sa mi to už nemusí vrátiť do normálu a navyše môžem mať problém s chôdzou (no najviac ma dopálilo, keď parenti môj zdravot. stav nebrali vážne a chceli ma poslať do školy... ešteže som zakročila a som si takmer istá, že hlavne vďaka mojej domácej liečbe - 3 dni som len spala, však sa aj hovorí, že spánok lieči, no a myslím, že to ma postavilo opäť na nohy, doslovne!) Rakže teraz už počujem takmer ako predtým a aj rovnováha je takmer v norme, hoci moja koordinácia bude vždy trochu chybná, ako aj vždy bola :D

Ľoľoľó

20. september 2010 at 18:29 | ADU
HotGuys
Zdravím Chrústi....
Asi už všetci vedia, že nepočujem na pravé ucho, tak prečo by ste o tom nemali vedieť aj vy?
Ale o to teraz tak nejde, nejdem sa pre to zbytočne vzrušovať.
Ide o to, že v stredu bolo voľno pre ten super sviatok, či ako sa tomu hovorí, a tak som nemala svete čo vyhútať, tak som šla s kamarátkou do Bystrice. Predstava pohodového výletu.
Najprv kamoške skoro ušlo do gatí z tej dlhej cesty, tak na toalety sme šprintovali. Radšej som nešla ani dnu, neradila mi to sama. Teda nie do jej kabínky, ale vôbec na toalety, chápeme sa. S tým mojím nepočujúcim uchom to vyzeralo asi takto: "Vieš čo, musíš stále chodiť na tejto strane, inak nemáš šancu. Už nemusíš, ja som sa presunula. Uhm, Čo?"
Nakazila ma aj na nákupy - akože skúšala som si kožený korzet a pomenovala som ho Andrej. :D
Obe sme si pokúpili gaťky a zakotvili v kníhkupectve.... ach. Ešte sme sa najedli klasickým hipermarketovým spôsobom (bagety). "Ešte stále nemáš rada paradajky?" Pýta sa ma. "Neviem,ale nejem ich." A potom šli do kaviarne - ja na čokoládu ona na kávu. "Poprosím jednu tureckú. Či tú viedenskú." Trepala pred čašníkom dve na tri. "Počula si to? Ja som sa normálne zakoktala!. To sa mi pri chlapoch nestáva!" Ale poviem vám, že ten čašník bol viac než hot (akože sexi, neviem či aj americký výklad tohto slova v tej chvíli naňho sedel) hneď by som ho pridala do HotGuys, len ja som sa k nemu správala akosi čudne, chladne, typicky. "S tým mojím prístupom ľadobvej kráľovnej nikdy nikoho nezbalím. Ja sa proste pri chalanoch neviem červenať ani zakoktať, kto letí na ľadovú kráľovnú,?" "No predsa ľadoví králi!" "Alebo snehuliaci!" "Iné to bolo s Ovečkinom, a to si len pýtal lepidlo..." obe sme sa zabávali na starých historkách. No viete, pri jednom chalanovi, keď už sme pri nich sa mi zahmlievalo pred očami už len pri tom, keď sa na  mňa otočil a ani som nevnímala, čo mi hovorí a bola som mimo, ale ako sme spomínali, pýtal si len lepidlo... no ale to je nadlho. 
Rozprávali sme sa o našej spoločnej láske menom Gass (a jeho novú vôňu sme neskôr objavili v parfumérii aj s plagátom! mali ste ma vidieť,najradšej by som ten plagát potiahla! a viete,mám ten voňavý papierik a rozplývam sa! je úžasná, chcem ju na Vianoce, dobre?) No a popritom ma nútila, aby som od toho čašníka vypýtala číslo alebo meno na Facebooku. Popritom stále sledovala jeho zadok. Mal takú čiernu košeľu a strapaté dlhšie vlasy a vyzeral tak na 19...
Ale keď som ho chcela vidieť ja,musela som sa otočiť, takže som to zas často nerobila, musel mi postačiť odraz tých rozjarených a zaľúbených  očí predo mnou. "Sem chodím na kávu kažý deň odteraz!" Znela fakt rozhodne. Chvíľu som sa tvárila nechápavo. "Jasné, aj mne sa páči,len tak nevyzerám." Obhajovala som sa.
A ešte vám poviem vtip (každého nimi otravujem) :
Vyjde opitá vrana z krčmy: Wrrrrrrr!
Otrasie sa a hovorí si pripito: Skúsim to ešte raz! Wrrr!
Ale seriem na to, idem peši!

Ach tie mužské hlasy...

2. august 2010 at 13:28 | ADU
Leto je v plno prúde (prázdniny v druhej polovici!!!! hahá) a moje hormóny si tu tiež kdesi poletujú, a tak mi nedalo, aby som vás hneď na privítanie od mojej dlhej neprítomnosti neobšťastnila hneď prvým netypickým článkom!
Musíte mi prepáčiť, že hneď zhurta som taká úchylná, ale rozhodla som sa, že vám odhalím ďalší kúsok mojej temnej duše....
Zostavila som len pre vás taký nenápadný rebríček (bez poradia) tých najsexi pesničiek alebo skôr mužských hlasov( tie moje povestné mužské hlasy, ktoré vždy ospevujem) v daných pesničkách, z ktorých som kedysi omdlievala a ešte stále mi naskakujú zimomriavky!
A keďže to budú čisto mužské piesne, celkom mi to aj nahráva do námetu nášho čisto mužského blogu, čo poviete? Síce nepopieram, že ženy nemajú dobré a zvodné hlasy, ale o tom potom...

(Billy Talent - Rusted From the Rain)
K tejto piesni ma dokopal môj 78. kamoš, ktorému som najprv neverila, že je to dobrý song.
Ale o to tu až tak nejde.... Trošku uvrieskaný rockový hlas.....
Už pri začiatku, keď je jeho hlas ešte hlbší mám zimomriavky a potom, keď sa to pomaly vystupňuje a vyhrotí do refrénu a pomali sa dvihne aj výška hlasu a jeho ukričanosť...ach
Asi mám čudný vkus... Len mi trocha vadí spevákovo upravené obočie a jeho nekoordinovaná mimika, inak by bol aj pri tom spievaní sexi...

(Coldplay - Yes)
Keď už som tak začala, tak vrelá vďaka slečnám Bibss a oFF, že ma zoznámili s Coldplay!
U Chrisa som možno bola zvyknutá na trocha iný hlas, a preto ma asi táto pieseň tak odrovnala.
Niežeby inde nemal úžasný hlas, ale hneď na začiatku, keď začne spievať tým hlbokým trochu chrapľákom, no čo vám mám povedať?
A v podstate celá pesnička je v takom vzrušujúcom duchu, že nedýcham, len sa nechávam unášať na vlnách jeho hlasu. Chrisovho, samozrejme.
A to, že k ttejto piesni nie je klip mi vôbec neprekáža, speváka si viem hravo predstaviť a viem, že pri spievaní tejto piesne vyzerá naozaj neodolateľne... už čuším
a môj objav! haha Death and All His Friends

Môj život s Jarkom...

14. july 2010 at 19:44 | oFFina & BiBi
Nadišiel čas, aby som vám vyrozprávala jeden neuveriteľný príbeh. Príbeh o mne. Príbeh o tom, ako sa sen môže stať skutočnosťou...

Asi pred štyrmi mesiacmi som sa s kamošom prechádzala po nákupnom centre v Bratislave. Na ten deň nikdy, nikdy nezabudnem. Nezabudnem na ten moment, keď mi zrak padol na nápadný hlúčik ľudí. Bol tam On. Jarko. Jarko Halák. Obklopený novinármi.

Na jednej fotografii som sa objavila aj ja.
...

leto....

14. july 2010 at 8:44 | ADU
slnko, dážď, letné búrky, rosa, páľava, smiech, pehy, zábava, priateľstvo, rodina, flirt, more času, voda, lesy, mestá, prechádzky, turistika, šantenie, teplé večery, ľahké šaty, plavky, plutvy, slnečné okuliare, cukrárne, zmrzlina, kúpaliská, kvapôčky potu, opaľovacie mlieko na brušku a nose, polonahí muži, pokosený trávnik, bicykel, kvetiny, čerešne, jahody, pláž, lehádka, piesok, horúce noci, klimatizácia, vietor vo vlasoch, sloboda, chata, stanovačka, špekačky, plážový volejbal, staré drevené mólo...

predstava len tak nehybne sedieť niekde ďaleko od civilizácie - len na starom hojdacom kresle na verande malej chalúpky a načúvať hudbe svrčkov, šumu lístia a štebotu vtákov.... rozhliadnuť sa a všade vydieť len zelené vrchovce stromov, navôkol len rozsiehly les a ja uprostred neho.... sama či s priateľmi... na nič nemyslieť, len si tak vychutnávať krásu tej chvíle a nikam sa neponáhľať, stráviť tak aj celé hodiny

alebo: ležať na rozpálenom móle medzi malými člnmi a loďkami, kde ma sem-tam ošplechne vlna morskej vody a schladí slnkom vyhriatu pokožku... občas ma prekročí nejaký rybár snažiac sa dostať k svojej loďke a vyplávať na more a ja sa ďalej nechám hladiť slnečnými lúčmi a počítam si pehy či oblaky na modromodrej oblohe...

či ležať len tak na lúke uprostred poľných kvetov a načúvať pilnej práci hmyzu, ktorí ma hneď prijme ako súčasť a ja si môžemnaplno vychutnávať vôňu rozmanitých kvetov, ladný let motýľov či hru vetra

Nevyšla som z cviku?

2. july 2010 at 18:00 | ADU
HotGuys
Zdravas.... nejak sa mi nechcelo písať tieto bludy, ale svedomie mi už nedalo pokoj, keďže som sa vám prostredníctvom tejto formy už dlhšie neozvala.
Čo nové? Vlastne nemám chuť písať o novom, aj keď by som vedela vyčerpať svoj obvyklý limit. Totiž, ani veľmi neviem o čom som vám chcela písať...
Možno sa snažím byť menej urečnená a začína to fungovať.
No porozprávam vám, ako bolo na triednom výlete. Boli sme totiž to na kúpalisku: Ráno dačo po štvrtej už všetci nastúpení pred vlakovou stanickou, samozrejme na mňa bolo, že som dochvíľna, ale ja som sa nemala kde ponáhľať. Beztak do príchodu vlaku ostávalo ešte 7 minút. Prekvapilo ma, že mi parenti nedali žiadne vreckové, ale ja som si nepýtala a aj tak by som ho asi neminula, lebo v tej malej kapsičke, ktorú so sebou trepem hádam všade som mala celú chladničku a ešte sa mi tam vpratali aj plavky. No to viete, typický laznici či malomešťania, ktorí nech idú kamkoľvek, všetko si berú so sebou, to je taký zlozvyk, ktorého sa nejdem zbaviť.
Po tom, ako spolužiačka behala po vlaku len v podprsenke a vlastne celý deň cestovala len v spodnom diele plaviek (boli to šortky) a zakryla sa osuškou, lebo jej bola zima sa nedialo nič vzrušujúce... samozrejme aj by niektorí spali, keby som sa ja nerozhodla, že sa mi už spať nechce (to ten cvik) a nekomentovala by som úplne všetko (občas si z cestovania prepne). No, všetky spolusediace mi stopovali, keď som už náhodou vydržala 4 minúty ticho, ale keď sa na mne rehotali, nesťažovali sa. Však kto by spal na výlete? Potom sme si začali lakovať nechty krikľavými lakmi, dokiaľ nám ich nezabavili učiteľky, ktoré sedeli hneď oproti.
Asi si nespomeniem na žiadnu konkrétnu vtipnú hlášku, aj keď, keď sa darí, tak nám ide.
Alebo predsa. Spolužiak: Každej žene som chcel dať tento kvet, len tebe nie! .... a ja že: ďakujem ... ešteže potom dodal, že mne by kúpil väčší, heh
V ďalšom vlaku nám nezvýšili miesta, tak sme postávali a podaktorí v rátane mňa vytŕčali hlavy z okien a to bol teda parádny vietor vo vlasoch! Vydržala som tak skoro celú cestu, za čo by som si kľudne zaslúžila aj Nobelovu cenu. Ale ja som skromná, hoci sa nemôžem tajiť tým, že by ma taká maličkosť nepotešila...ehm
Pospala som si až v bazéne, keď som vyskúšala všetky tobogány a šmýkačky, zamorila všetky bazény (brat ma presviedčal, aby som sa predtým týždeň nekúpala, že hneď bude v bazéne viac priestoru na kúpanie...) Aj keď sme na výlet išli ako celá trieda, pôsobila som tam prevažne ako samostatná jednotka. Len som poprosila spolužiačku sediacu najbližšie, aby ma zobudila, ak sa náhodou budem v spánku potápať...
Avšak moje snaženie sa zaspať sa vyhlo účinkom, keďže ma každú chvíľu ktosi špliechal a keď sa intervaly medzi špliechaním skracovali, došlo mi, že to asi niekto robí náročky. Bolo to nejaké chlapčisko. Nuž moja bojovná povaha sa nezaprela a začala som ho špliechať aj ja.
Ale veď prestaň. Nechaj ju. Ozval sa ktosi pri mne. Ktosi, komu to bolo náramne smiešne, ale chcel zahrať šľachetného? Asi sa mu páčiš. Prehovoril na mňa. No, veď aj on mne. Nedala som sa a aj mne začalo šklbať kútikmi. Počul si? Môžeme dohodnúť rande! Kričal na toho malého fagana a bolo mu náramne smiešne. Len sa obávam, že som preňho pristará. Vypadlo zo mňa, ako keby som práve zistila, že som vo vode. Myslel som si... Uškrnul sa ten... asi to bol jeho starší brat alebo čo (dobre, bol sexi!) To je tvoj brat? Chcela som si to ihneď overiť. Čosi. Mať tak brata, už nežije. To je len sused a ja ho tu mám... strážiť. Prevrátil očami, no mne nepripadal znudene...
Keď odchádzal z bazéna, ešte mi venoval posledný úškrn a zavolal Tak kedy to rande? Nemohla som sa nesmiať.

Dobre smradi, od 3. som v Štúrove, takže to tu budete musieť bezo mňa vydržať. Keby ste ma predsa len chceli prísť pozrieť, nájdete ma v plaveckom bazéne skákať mŕtve skoky...

WANTED

3. june 2010 at 15:50 | ADU
HotGuys
Hi Guys! Stratená ADU sa finaly našla... kľudne si ďalej myslite, že som zaneprázdnená z dôvodu blížiaceho sa školského roka (áno! prázdniny klopú na dvere! už teraz som našená a to totálne! niežeby som mala voči škole averziu... v podstate tam chodím, aby som sa nenudila... vždy tam prídem na zaujímavé myšlienky a to ma fascinuje... škola je miesto, kde sa odreagujem! ja sa vážne nestresujem! bola by som blbá, keby mi to za to stálo) takže pravda je taká, že som sa neučila, aj keby som možno mala, mám na to viac dôvodov ako každý normálny študent..mala som skôr taký uleteno akčný týždeň...niežeby som to o tom športovaní zobrala vážne, ale akosi som stále čosi zrábala a potom sa mi už nechcelo sadať k počítaču, ale to je jedno. Proste som sa odreagovala na trhaní bodliakov a dostala som z toho svalovku na nohách, behala som po lese, kde bolo na kvantá blata len v tramkách - nechcite ich vidieť, bicykľovala som sa a narazila do obrubníka aj svoj zadok.. popreháňala štvorkolku, zahrala si na deň detí s mamkou pexeso, lebo nám nič v škole nevymysleli a tým ma teda dojali! ja som ešte stále dieťa a budem sa domáhať svojich práv! a tak, no proste mala som sa fajne...aj sa mám, ale už sa snáď ukážem aj tu a čosi vymyslím, chcela by som akosi odštartovať ďalší môj šialený nápad, čím je filmový týždeň (takisto neviem, koľko bude trvať...) takže si myslím, že sa máte na čo tešiť...

Mám po tom!

2. june 2010 at 13:35 | oFFina
Maturita
Ľudia, ja som zmaturovala... :-D
(Vraj sa mám rozkecať, tak idem na to...)

Niet hádam väčšej študentskej úľavy, ako keď vyjdete z triedy, kde ste práve zložili svoju poslednú maturitnú skúšku. Fakticky, tento pocit by som dopriala každému študentovi. Škoda len, že si ho musí každý vydrieť... Či už počas všetkých tých rokov strednej školy alebo aspoň cez akademický týždeň... Ten týždeň je fakt desivý (síce, ako pre koho), tým viac, čím je bližšie k prvej skúške... Preto všetkým, ktorí ho majú ešte len pred sebou odporúčam nenechávať si všetko na poslednú chvíľu a cez akademický sa poctivo učiť od rána do večera, samozrejme s prestávkami (aj dlhšími, inak by vám z toho mohlo prepnúť :-D), proste si podeliť robotu na každý deň (alebo začať už aj skôr). Mne sa to celkom nepodarilo, preto boli kvalitné stresy, to vám poviem, no o to viac som si po každej skúške vydýchla... Kebyže mám však ísť maturovať znova, určite by som sa snažila zariadiť si akademický inak... tak, ako som to práve popísala...
Tak prišiel deň prvej skúšky, pocity boli všelijaké... tesne pred ňou som sa len modlila, aby to dobre dopadlo a aby som si vytiahla nejakú dobrú otázku. Podarilo sa a matika bola v suchu. Poobede ma ešte čakala anglina. Tej som sa tiež obávala, no aj tá bola v pohode. Všetci boli milí, snažili sa pomôcť... S usadením na stoličku sa okamžite dostavil aký-taký pokoj (v porovnaní s mukmi pred tým), že už len 20 min. a bude potom (aj keď ja som tak zrejme nepôsobila, ale to je dané mojou povahou a vystupovaním). Podobne to bolo aj v stredu a štvrtok, kedy ma čakala biola a slovina. Obe skúšky som mala o 8 ráno. Bol tu však jeden rozdiel. Ráno som sa totiž budila s fakt zlým pocitom... (zjedla som len málo...) (napriek všetkému sa človek zdvihne z postele, pretože vie, že tam proste musí ísť, že sa tomu nevyhne, že tým musí prejsť tak, ako každý...) Vedela som, že mám medzery a že to bude chcieť poriadnu dávku šťastia a pomoci tam zhora pri ťahaní otázok. Na biole bolo to šťastie také, nepatrné, ale predsa len bolo... vytiahnuť som si mohla aj horšie. A na slovine šťastie bolo, aj keď som si to učivo preletela len ráno. Tak bolo už o 8.40 po mature. A ja som sa mohla usmievať od ucha k uchu, že už len štátnica a čakajú ma 3 mesiace prázdnin... :-)

Slnko mám rada iba preto, že v slnečných okuliaroch nevypadám odveci

21. may 2010 at 22:00 | ADU
....no dnes moje brýle (ala Edward v Twilight-e) poslúžili aj iným účelom, a to zakrytiu uslzených očí...
HotGuys

Keby som to mala tak štatisticky zhodnotiť, dnešný deň bol z tých menej vydarenejších (už od rána mi všetko padalo z rúk a na hlavu a... veď to poznáte, hovorím si: fajn, toto má byť nejaké znamenie, aby som dneska radšej zaliezla pod perinu ako sa nechať zraziť autobusom? ale keďže nie som veľmi poverčivý typ, povedala som si, nech sa stane, čo sa stane, snáď to prežijem... hoci smrť nie je to najhoršie, čoho by sme sa v živote mali obávať. "Nič nie je horšie ako smrť! Už len život...")
Poviem vám, bola som von a zistila som, že bývam v strašne nádhernom meste. Nech si všetci vravia, ako je nahovno postavené a že tu nič nie je, ja ho jednoducho nedám za nič. Keby ste ho videli, tiež sa zamilujete. A ako som tak bola von, vlastne už v autobuse (namiesto do bystrice som si pýtala lístok do Bratislavy) a kukala som na cestu, zistila som, že je vonku konečne pekne, hoci mne dážď neprekážal. (nie som na práškoch a dokonca ani zamilovaná) jedine ak do života a do vás! Iste...
Nakoniec som po obchodoch pobehala so spriaznenou dušou č. 1 a si viete predstaviť to nakupovanie. Na všetkom sme sa smiali a robili divoké módne kreácie a sme tak uvažovali, že raz sa tak strašne dohabeme a prejdeme sa cez námestie v BB. (inak to teraz hovorím o chalanovi, kt. so mnou nakupoval...), ale nakoniec som kúpila všetko, čo som chcela. "DZ" zhodnotil, že v tom vyzerám ako v kroji, čo je fajn... Takže odkaz pre oFF a BiB - už mám outfit na vašu birmovku...no nie je to až tak podľa mojich predstáv, ale snáď sa vám budem páčiť...robím to pre vás!!
No a potom som išla do kina. Sama. Ale vôbec mi to nevadilo, necítila som sa ani trocha čudne, hoci väčšinou si tam chodili páriky...cs, ja som bola s Robertom! Imaginárnym, ale neprezradím, čo bolo!
A tak teda k filmu:
Inak ľudia, neviem, či viete, že som sa zaprisahala, že si nepozriem trailer k Eclipse a nechám sa prekvapiť do kina a oni to púšťali pred filmom! No samozrejme Summit! Tak som zvažovala, či si zakryť oči, ale potom som si to pozrela (prvá myšlienka bola, to je New Moon?, to ma ešte nenapadlo, že už ide do kín aj 3. diel, ja lamka) no, v podstate toho veľa neodhalili, za čo som im vďačná a aj tak som mala zimomriavky! Si píšte, že na chvíľu som aj pukance prestala jesť! No zmena oproti 1 a 2 bola v tom, že v traileri žiadna akčná scéna, vlastne tých v trojke, ale malo by aj tam byť, však? No to som si všimla rozdiel, inak vyzerali všetci skvele, nádherná príroda a už sa neviem dočkať...kto ide so mnou do kina?
Poďalšie, ponaučenie: pukance s colou sú dobré iba ak na komédiu či animovaný film... ako jedniná som tam šuchotala a druľkala, no nehodilo sa to vôbec...a ani som nemala chuť to jesť, ale do konca filmu som to našťastie stihla (o večeru som mala postarané)
Tak poviem vám, že na film som išla s tým zámerom, že sa idem pozrieť na Roberta a jeho herecký výkon. Nič som o tom filme nevedela a nič neočakávala.
Hneď na začiatok asi zbuzerujem titulky (teda preklad, ktorý sa mne málokedy páči... samozrejme niektoré veci by som ja preložila inak, ale inak pre tých, čo sa obávajú titulkov, stíhala som čítať! Nehovoria tam zas tak rýchlo a okrem toho dobrá výuka angličtiny, americkej) Budem kukať s B a O častejšie dáke filmy v origináli.
Film v podstate nebol obzvlášť výnimočný - čiže žiaden trhák to zas nebol, ale som si všimla, že Summit má v obľube natáčať tie filmy typu - reálny život, čo by som ale upriamila na prostredie, v ktorom postavy žijú - vidieť tam ten neporiadok, žiadne luxusné vily a domy hodné závidenia, nuž v tomto filme som za reálne považovala aj všetko ostatné. Ďalší film, ktorému som uverila a vžila sa doňho. V podstate mám rada filmy o živote a zo života, to viete, je fascinujúce všímať si, ako je každý človek svojím spôsobom odlišný a zvláštny, jedinečný (hoci je to len filmová postava), no sledovať všetky zlozvyky, maniere, zvyky a tradície jednotlivých postáv je niečo, čo ma na filme vždy očarí, rada to praktizujem aj v reálnom živote, no podotýkam, že ma poteší, keď sa niečo také objaví aj vo filmoch - to je jeden z náznakov realizmu...heh
Okrem toho som fakt neriešila, či je možné onú situácie zažiť aj v reáli, pretože ako som spomínala, uverila som mu, čo je v niektorých filmoch časté klišé (poznáte).
Asi prejdem k Robertovi, ktorý hral Tylera nejakého... Už som aj skoro zabudla, ako dobre vyzerá z profilu! Ach, opäť sa mi zapáčil, vyzerá tam vážne skvele - konečne jeho modré oči a neposlušné vlásky... huhu. Objavilo sa tam i niekoľko známych tvárí, no bola som vďačná aj za tie nové, či neznáme pre mňa. No aby som neodbočovala. Ono, aby som všetko vedela posúdiť, by bolo ideálne si ten film pozrieť znova, no Robertov prejav sa mne vždy páčil a takisto som ho žrala aj tu v Remember Me (Nezabudni na mňa) asi som sa o tom ešte nezmienila, že aký film, kto ešte nevie...
Všimla som si aj nejaké zaujímavé fintičky kamery, ktoré sa mi páčili a filmu dodávali osobitý šmrn a ešte musím vyzdvihnúť zaujímavé dialógy a myšlienky z filmu, ktoré boli viac než pekné, až ma to dojalo. Takže v podstate taký priemerný, ale veľmi pekný film! Nemusí to byť vždy Avatar, aby som otvárala ústa....he
No a ako som to už spomenula na začiatku, prvý raz som v kine plakala. V podstate to nebol ani tak dojímavý film, ale ja neviem, tam mi z toho prišlo všeliako, keď som si uvedomila zopár vecí - balzam na dušu to bol pre mňa. No tak som slabá povaha, keď som plakala? Lebo ma upozorňovali, že ak som slabá povaha, mám brať aj vreckovky, som nemyslela, že to vážne. A možno som bola taká rozcitlivená len preto, že som už dlho neplakala a ešte do toho krámy prišli... vtedy zvyknem mať také bezprizórne stavy nevysvetlitelné a potom behať s očami ako angorák! A už neprehlasujem, že mi nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia, lebo som sa hanbila rozplakať pred toľkými puberťákmi... ale predsa slzy tiekli.

Corgoň - Fanúšik zábavy

20. may 2010 at 20:35 | ADU
Spomínate si aspoň podaktorí na moju zúfalú pátraciu akciu po pesničke z reklamy na Corgoň, ktorá beží medzi MS v hokeji...no strašná haluz a tá pieseň, teda krátka časť ma fakt zaujala a tak som sa pustila do pátrania. Pomohla mi aj JustLamb, za čo som jej vďačná.


A tu je originál

Chcete aj vedieť, čo som dneska robila? Zabehla som si maratón(40 m), šliapala na imaginárnom stacionárnom bicykli, popreháňala švihadlo a zahrala si s bratom rugby... jasné, že som vtipná.
U nás sa ešte maturovalo, takže sme mali zvolnené vyučovanie a našťastie aj odpadla posledná hodina, no kto by sa netešil? Učiteľ ma pochválil, že peknú pleseň som na biológiu urobila, len som jej trocha vlásky popučila a uhladila, ale vraj bude dobrá na skúmanie /chudák chlieb, 2týždne tam na okne stál, otec sa ho už aj pokúšal vyhodiť, ja som ho ešte vodou polievala, aby sa tej plesni lepšie darilo a teraz je už celý ten chlieb obrastený) ok, som nechutná, však už stačilo. Ešte sme mali takú zaujímavú debatu o našich muchotrávkach - vedeli ste, že zelená je omnoho jedovatejšia ako červená? Myslím, že ja som to vedela... no ale proste profesor nám krásne znázorňoval, ako nám zelená rozožerie pečeň a vyzeralo to vážne hrôzostrašne a potom nás upokojil, že červená taká toxická nie je, tak som sa tak ozvala na spolužiačku, ktorú veľmi zaujímalo, koľko by takej zelenej musela zjesť "Neboj, červenej sa najedz do sýtosti.."
Zajtra tu nebudem...možno až večer. Idem narande s Robertom Pattinsonom na Remember Me- už som to asi vravela každému, ale fakt sa teším!
 
 

Advertisement
Reklama